OBSAH: Nástup Kapetovcov na francúzsky trón a konsolidácia vlády • Filip II. (1179/80 – 1223) • Ľudovít VIII. (1223 – 1226) a Ľudovít IX. (1226 – 1270) • Filip IV. (1285 – 1314) • Nástup dynastie Valois – Filip VI. (1328 – 1350) • Karol V. (1364 – 1380) a Karol VI. (1380 – 1422) • Ľudovít XI. (1461 – 1483), Karol VIII. (1483 – 1498) a Ľudovít XII. (1498 – 1451) • Spoločnosť, hospodárstvo a kultúra • Odporúčaná literatúra
Nástup Kapetovcov na francúzsky trón a konsolidácia vlády
V priebehu 10. storočia neboli vládcovia Západofranskej ríše schopní výraznejšie posilniť svoju moc. Na politickú scénu budúceho Francúzskeho kráľovstva sa dostávajú príslušníci z pôvodnej karolovskej šľachty, ktorým sa na úkor kráľovskej moci darilo upevniť svoju pozíciu spätú s konkrétnymi dŕžavami. Z pôvodne kráľovských úradníkov comites sa postupne vytvorila vrstva, ktorá sa označovala titulom gróf (comte) a vytvárala kompaktné územné mocenské celky (Normandia, Flámsko, Toulouse, Katalánsko a Burgundsko), ktoré svojou rozlohou a bohatstvom neraz prevyšovali kráľovskú doménu.
Filip II. (1179/80 – 1223)
Filip II. musel krátko po nástupe na trón spacifikovať svojich odbojných príbuzných grófov zo Champagne a Flámska, ktorí sa vo svoj prospech snažili využiť mladosť a nedostatok skúseností panovníka. Kráľ kombináciou uzavretých sobášov a spojenectiev rozšíril kráľovskú doménu o Artois , Amiens a časť Vermandois, za čo si od kronikára Rigorda vyslúžil prídomok Augustus (používaný aj rímskymi cisármi) odvodený od latinského slovesa augere – zväčšovať.
Ľudovít VIII. (1223 – 1226) a Ľudovít IX. (1226 – 1270)
Počas krátkej vlády Ľudovít VIII. využil dočasné oslabenie anglického kráľa mladého Henricha III. a obsadil oblasti pod anglickou správou Poitou, Périgord a Limousin, ale nezískal pod kontrolu Gaskonsko. Na naliehanie pápeža Honoria III. v roku 1226 zorganizoval výpravu proti katarom, čím zabezpečil vplyv Kapetovcov v oblasti a vytvoril predpoklady na definitívnu integráciu juhofrancúzskych oblastí do kapetovských dŕžav. Novozískané územia už neboli začleňované do kráľovskej domény, ale udeľovali sa vo forme apanáže mladším členom kráľovskej rodiny.
Filip IV. (1285 – 1314)
Napriek konsolidácii kráľovskej domény Kapetovci stále zápasili s držiteľmi veľkých lén, ktorí sa s vazalským postavením voči francúzskemu kráľovi nechceli zmieriť. V rokoch 1294 – 1297 sa opäť rozpútal konflikt s anglickým kráľom Eduardom, ktorý Filip IV. využil na konfiškáciu Gaskonska. S cieľom využiť Eduardove dobyvačné plány proti nemu francúzsky kráľ podporil Škótov v boji proti anglickej okupácii podpisom zmluvy o vzájomnej vojenskej spolupráci proti Anglicku (Auld Alliance) v roku 1295.
Nástup dynastie Valois – Filip VI. (1328 – 1350)
Prvé náznaky, že sa schyľuje k dynastickej kríze sa objavili v roku 1314, keď následník trónu Ľudovít a jeho najmladší brat Karol zistili, že ich manželky podvádzajú. Dcéra burgundského vojvodu a budúca francúzska kráľovná Margaréta bola odsúdená za cudzoložstvo a vo väzení v Château-Gaillard zomrela.
Karol V. (1364 – 1380) a Karol VI. (1380 – 1422)
Mier v Brétigny oficiálne ukončil prvú bojovú fázu Storočnej vojny. Ale v časti severného, stredného a juhozápadného Francúzka sa stále pohybovali potulné vojenské skupiny (routiers), ktoré najmä plienili a terorizovali svoje okolie, dokonca ohrozovali aj pápeža, sídliaceho v tom čase v Avignone. V snahe zbaviť krajinu nebezpečenstva, využil Karol V. konflikt na Pyrenejskom polostrove, aby nevyužité vojenské sily zamestnal sporom o nástupníctvo na kastílsky trón.
Ľudovít XI. (1461 – 1483), Karol VIII. (1483 – 1498) a Ľudovít XII. (1498 – 1451)
Nástup Ľudovíta XI. bol veľkou neznámou. Mnohí z kráľovho okolia ho stále vnímali ako rebelujúceho mladíka, ktorý má príliš blízke vzťahy s Burgundskom. Ľudovít ale mal jasnú predstavu o reformách, ktoré začal zavádzať prakticky okamžite po nástupe na trón. Veľmi rýchlo sa mu podarilo proti sebe obrátiť bývalých spojencov aj otcových podporovateľov, pretože sa obklopil ľuďmi, ktorí pochádzali viac z meštianskeho prostredia, ale boli považovaní za odborníkov. Kráľ sa snažil na úkor šľachty posilniť práva koruny.
Spoločnosť, hospodárstvo a kultúra
Vzhľadom na slabú centrálnu moc prebiehali niektoré procesy súčasne alebo oneskorene v rozličných oblastiach Francúzska. V 11. storočí došlo k významným plošným ekonomickým a demografickým zmenám. Vďaka vnútornej kolonizácii sa zvýšil dopyt po poľnohospodárky obrábateľnej pôde, ktorú obyvatelia mohli získať klčovaním lesov a vysúšaním močiarov.